Zemplín

NP Poloniny

Do siete národných parkov na Slovensku pribudol 23.septembra 1997. Je lokalizovaný v jeho severovýchodnej časti na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojhraničí. Územie NP orograficky patrí k Východným Karpatom, ktoré tu začínajú. Samotný horský celok, na ktorom ho vyhlásili, je na Slovensku známy pod názvom Bukovské vrchy. Meno mu dali jedinečné horské lúky nachádzajúce sa nad úrovňou lesa - v týchto končinách nazývané poloniny. Výmera NP je 29 805 ha, pričom 80 % tvoria lesy. Do územia NP patrí predovšetkým celá

NP Poloniny

zátopová oblasť nad Starinou, oblasť Maňova a doliny Chotinky pri obci Stakčín. Ďalej na západ územie čiastočne zasahuje do povodia riečky Udavy. Na východ od Cirochy prechádza do Uličskej doliny, v ktorej zaberá horské hrebene v okolí Stužice. Riabej skaly Ďurkovca, Veľkého a Malého Bukovca, Kučalatej, Stinskej a horský hrebeň Nastasu. Národný park má i samostatné ochranné pásmo, do ktorého patrí okolie deviatich obci v Uličskej doline a jedna obec v doline Cirochy. Jeho výmera je 10 793 ha. Výnimočnosť územia spočíva vo výskyte najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, miestami až pralesov a v mimoriadnej koncentrácii vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Je tu 1 200 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov 210 druhov lišajníkov a 1 207 druhov húb. Mimoriadne bohatá je i fauna. Doteraz tu zistili 4 333 druhov bezstavovcov 293 druhov stavovcov - 1 druh mihule, 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Trvalo tu žijú všetky druhy mäsožravcov Na tomto území je šesť národných prírodných rezervácii (NPR): Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová, Stinská

a štyri prírodné rezervácie (PR):Uličská, Ostrá, Borsučiny, Šípková a Udava. Územie je od februára 1993 základom Biosférickej rezervácie (BR) Východné Karpaty ktorú UNESCO zriadilo pre plnenie programu Človek a biosféra na rozlohe 40 601 ha. Spolu so zriadenými biosférickými rezerváciami v priľahlých chránených územiach Poľska a Ukrajiny tvorí Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty na rozlohe 165 000 hektárov.

 

CHKO Latorica

CHKO Latorica bola vyhlásená 25. 6. 1990. Rozprestiera sa pozdĺž rieky Latorice a dolných tokov Laborca a Ondavy na rozlohe 15620 ha. Je to druhé veľkoplošné chránené územie nížinného typu na Slovensku. Územie je budované prevažne kvartérnymi sedimentmi s typickým fluviálnym a eolickým reliéfom. V súčasnosti je to ojedinelý zachovalý súbor prirodzených lužných lesov mŕtvych ramien riek, zriedkavých a vzácnych vodných a močiarnych biocenóz tvoriacich komplex, ktorý nemá obdobu v celej republike. Oblasť je charakteristická vŕbovými solitérmi, dobre sa tu darí leknu bielemu, leknici žltej, kotvici plávajúcej a kosatcom. Územie sa nachádza v migračnej ceste vodného vtáctva. Z pozoruhodných zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna, volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský a iné. Predpokladá sa výskyt do 90-tich druhov chránených živočíchov. Na tomto území boli doposiaľ vyhlásené dve NPR - Latorický luh 1. a Latorický luh 11. a päť PR – Rašelinisko, Soľ, Veľké jazero, Zatínsky luh, Dlhé Tice a Krátke Tice. Cestovný ruch sa územia prakticky nedotýka.

 

CHKO Vihorlat

Vihorlat bol vyhlásený za CHKO dňa 28. 12.1973, avšak vyhláškou z 19. apríla 1999 sa upravila výmera pôvodnej CHKO, v súčasnosti má výmeru 17 485,24 ha. Rozprestiera sa v okresoch Michalovce, Sobrance,

Sninský kameň

Humenné a Snina. Nachádza sa v katastrálnych územiach Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Podhoroď, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Strihovec, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce. CHKO je pokrytá hlavne bukovými lesmi. Vihorlat je napriek neveľkej rozlohe a nadmorskej výške impozantné sopečné pohorie. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho

pohľad na Morské oko

najvyššie vrcholy presahujú výšku 1 000 metrov Patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov Jeho geografická poloha a osobitný geologický vývoj podmienili vznik takých prírodných zvláštností ako sú napríklad jazero Morské oko, Sninský kameň, vrchoviskové rašeliniská i spoločný výskyt rastlinných druhov západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej flóry. Z chránených druhov sa tu vyskytuje bleduľa jarná karpatská, prilbica chlpatoplodá a iné. Najcharakteristickejšou rastlinou je zákonom chránená telekia ozdobná. Na severnej strane Vihorlatu rastú horské druhy ako napr.: soldanelka karpatská, kým na južných svahoch sa vyskytujú lesostepné spoločenstvá s teplomilnými druhmi. Celkove sa v CHKO vyskytuje okolo 35 druhov chránených rastlín. Vplyv Východoslovenskej nížiny a Východných Karpát sa prejavuje aj v zložení živočíšstva Vihorlatu. Vyskytuje sa tu vyše 2 000 druhov bezstavovcov. Zo stavovcov sú to napríklad mlok karpatský, mlok vrchovský, užovka stromová, ako aj takmer 100 druhov hniezdiacich vtákov napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, orol krikľavý, hadiar krátkoprstý.

 

CHKO Východné Karpaty

Bola vyhlásená dňa 1.9. 1977 v pôvodnej rozlohe 96810 ha, z toho chránené pásmo tvorilo 30 910 ha, výmera vlastnej CHKO bola 66 810 ha. V roku 1997 bol vládou SR vyhlásený vo východnej časti chránenej krajinnej oblasti NP Poloniny Terajšia CHKO Východné Karpaty má výmeru vlastného územia 26 032 ha, ochranné pásmo bolo zrušené. Územie CHKO kopíruje hranice s Poľskom, tiahne sa od juhovýchodu na severozápad v oblasti Nízkych Beskýd s orografickými celkami Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie a od hranice NP Poloniny v katastrálnom území Osadné v okrese Snina až po katastrálne územie Šarbov v okrese Svidník. Je to celok, v ktorom sa prelína hranica západokarpatskej a východokarpatskej flóry s výskytom vzácnych a ohrozených druhov napr.: mliečnik Sojákov, kostihoj srdcovitý, iskerník karpatský, skopólia kránska, telekia ozdobná a iné.

vlk obyčajný

Charakteristické sú pasienkové spoločenstvá s vresom obyčajným na chudobnejších kyslých stanovištiach. V oblasti Dukly je zaznamenaný výskyt brezy previsnutej. Z drevín prevládajú bukové a jedľové lesy v nižších polohách dubohrabiny a jelšové lužné lesy Faunu zastupuje vydra riečna, vlk, rys, medveď, hojné je zastúpenie jelenej, srnčej a diviačej zveri. Občas z poľskej strany migruje zubor a los. Čo sa týka druhovej pestrosti a početnosti, najširšie je zastúpená trieda vtákov napr.: bocian čierny, sova dlhochvostá, ďateľ čierny, orol krikľavý. Z triedy obojživelníkov: salamandra škvrnitá, mloky Z plazov: slepúch lámavý, jašterica živorodá. Najbežnejší zástupcovia bezstavovcov sú fúzač alpský a bystrušky. Na území CHKO sa nachádzajú dve NPR: Palotská jedlina a Komárnická jedlina a sedem PR: Dranec, Čertižnianske lúky, Hostovické lúky, Beskyd, Miroľská slatina, Haburské rašelinisko a Pod Demjatou.